Tipy ako sa pobaliť na dovolenku

luggage-1662435_1920

Nenávidím balenie. Aj keď už viem ako na to, balím sa úplne na poslednú chvíľu, lebo ma to jednoducho otravuje. Všetko má svoju príčinu a hľadala som ju aj v tomto prípade. Zrejme je to „strach“, že niečo zabudnem a budem si v duchu nadávať. No vekom som pochopila, že najdôležitejšie veci, ktoré treba mať pri sebe (samozrejme okrem osoby, s ktorou ideme a chceme stráviť čas, dobrej nálady a ostatných nemateriálnych vecí) sú doklady, peniaze a lieky, ktoré potrebujete (nemám na mysli ibalgin a podobné blbosti, ale na alergiu, na srdce, antikoncepciu a pod.). Všetko ostatné sa dá kúpiť alebo oželieť. Áno, sú to výdavky navyše, ale zistíte, že kopec vecí na tej dovolenke naozaj nepotrebujete. Zabudnutá nabíjačka na telefón síce zamrzí, ale ešte 15 rokov dozadu sme dovolenkovali aj bez mobilu. Ak nejdete niekam Pánu Bohu za chrbtom, tak tú nabíjačku si kúpite naozaj všade. Toto uvedomenie si u mňa výrazne znížilo stres z balenia. A už je to taká rutina, že si to nemusím ani zapisovať. Musím si zaklopať, ešte som si nič nezabudla a to sa balím po pamäti.

Tu je zopár rád a tipov ako sa pobaliť:

  1. Všetko záleží kam a na ako dlho idete. V lepšom hoteli majú fén a uteráky priamo v kúpeľni. Plus mydlo, šampón a sprchový gél (niekde vo veľkosti vzoriek a niekde celé balenie, ktoré je pripevnené o stojan, áno, aj také som zažila☺). Existujú aj cestovné verzie fénov a iných vlasových pomôcok, ale keď uprednostňujete zážitky a nie hodiny strávené v kúpeľni, tak je vám to úplne zbytočné.
  2. V hlave si stále dokola opakujte na čo nesmiete zabudnúť. Ak balíte aj iných členov rodiny, radšej si to zapíšte na kus papiera/diára. Ak vám na niečom naozaj záleží, tak na to nezabudnete, skôr sú to hlúposti.
  3. Ste niečím limitovaní? Veľkosťou kufra automobilu, povoleným hmotnostným limitom leteckej spoločnosti? Treba to všetko brať do úvahy a mať na pamäti zlaté pravidlo „menej je niekedy viac“. Naozaj nepotrebujete dvoje topánky s vysokým opätkom, tri klobúky pre seba a 4 palety očných tieňov. Nie je nič príjemné, keď musíte počúvať pripomienky ostaných spolucestujúcich, resp. na letisku meniť obsah kufrov (viem, o čom hovorím).
  4. Osobne to robím takto a nikdy ma to nesklamalo. Moju techniku balenia by som nazvala „odspodu hore a zvnútra von“. Predstavím si samu seba nahú a rozmýšľam, čo potrebujem. Ako prvé ma napadne uterák. Keď idem na spoznávací výlet a som ubytovaná v hoteli, uterák si zväčša neberiem, maximálne malinký uterák na tvár. Ak idem k moru, osušku si určite zoberiem. Okej, položím na posteľ alebo priamo do kufra. Potom začnem pyžamom, záleží v akom ročnom období a kam idem. Zabalím. Pokračujem ponožkami (2-3 páry, dajú sa aj v ruke preprať s mydlom), nohavičkami (toľko, koľko dní idem plus jedny dve navyše pre prípad, takisto sa dajú preprať a treba rátať aj tie v deň odjazdu) a podprsenkami (na krátke pobyty úplne postačí tá, v ktorej idete a jedna náhradná, na turistické výlety určite viac). Nejaké sexi spodné prádlo nie je must have dovolenky, ale keď chcete prekvapiť drahého, nech sa páči. Ak idem k moru, tak plavky samozrejme (2-3, podľa počtu dní aj viac možno). Tak, to by bola najspodnejšia vrstva. Ďalej potrebujem niečo na seba. Rifle/kraťase/sukne, tričká dlhý rukáv, krátky rukáv/topy/svetríky atď. Najvďačnejšie sú šaty v celku. Máte obe „partie“ vybavené jedným šupom. Samozrejme všetko záleží kam idete. Ak idete niekam k moru do tepla, určite si nebaľte 4 bundy. Treba rátať aj s horším počasím, ale premyslite si outfit ešte doma, aby ste nebrali 4 variácie, postačí úplne jeden. V hlave mám aspoň približnú predstavu čo si kedy oblečiem (jeden večer si dám toto, tieto šaty si môžem dať aj dva dni, k týmto nohaviciam mi ide toto aj toto tričko, atď.). K moru určite aj nejaké šaty z rýchloschnúceho materiálu, ktoré si dáte na mokré plavky, pre presun z miesta na miesto (niekde je zakázaný vstup v plavkách). Keď už som oblečená, premyslím si, aké topánky si zabalím (žabky, balerínky, na vysokom, tenisky mám na nohách pri odchode). Pokračujú doplnky – okuliare, pokrývky hlavy, bižutéria, kabelky a pod. Na rad prichádza kozmetika. Toto by mali ženám na letisku odpúšťať a dovoliť si vziať navyše jeden kufor, najlepšie zadarmo. Začínam od hlavy – vlasy (šampón, lak), oči (odličovaciu vodu a tampóny, tyčinky do uší, šošovky, roztok a puzdro), potreby na odlíčenie tváre, sprchový gél, hydratačné mlieko, opaľovací krém, na intímnu hygienu. Potreby na úpravu – kefa, manikúra, malovátka. Samozrejme zubná pasta a kefka. Uf, no je toho dosť. Ale priznajme si, všetko sa dá kúpiť, že?
  5. Elektroniku si balím ako poslednú. Beriem foťák, čo potrebujem? No nabíjačku. Ku všetkému elektronickému hneď balím nabíjačku. Ak beriem počítač (čo neberiem už niekoľko rokov), tak aj kábel na prepojenie zariadenia s počítačom. Brávam si aj knihu, ale málokedy ju čítam, buď sledujem okolitý svet, alebo relaxujem, ak nie som v mori.
  6. Všetko cenné a drahé si dávam do kabelky (doklady, drobnú elektroniku, peniaze).
  7. Kopec vecí si však nemusíte brať. Opaľovací krém si môžete kúpiť aj na mieste. Nemusíte si ho brať ani domov. Takisto nafukovacie kolesá alebo osušky. Podarujte to v posledný deň niekomu, kto vám je sympatický, spravíte hneď aj dobrý skutok.

Na túto tému sa naozaj dá napísať kniha. Rozpíšem o tom viac článkov. Super rady a triky ako sa pobaliť dáva aj táto baba http://travelhack.me/ alebo ju nájde na FB.

Na záver by som chcela napísať dve vtipné príhody, ktoré sa mi stali počas mojich potulkách svetom ☺

S vtedajším priateľom a ešte s jedným párom sme sa vybrali na aute do Chorvátska. Išli sme autom toho druhého páru, no predtým bol môj priateľ pre moje veci, aby sme sa do kufra pomestili, tak to riešili ešte počas dňa. V noci pre mňa prišli domov, veci samozrejme už v kufri, len som si sadla do auta a išli sme. Dorazili sme na miesto určenia, vybalili, odpočinuli sme si po dlhej ceste. Keď sme sa chystali, zistila som, že mi chýba taška s topánkami (keď môžem, topánky balím zvlášť do igelitovej tašky). Pýtala som sa priateľa, kde mám bielu igelitku s topánkami. V momente zbledol, lebo všetko sme z auta vybrali. Volal rodičom a naozaj bola taška zabudnutá v priateľovom aute. Priateľa to veľmi naštvalo a mrzelo, ale ja som sa kupodivu na tom smiala. Takže som celý týždeň chodila v jedných žabkách po Chorvátsku. Doteraz mi je to veľmi smiešne, aj boli snahy, že mi kúpi topánky, no naozaj sa mi tie žabky hodili ku všetkému, takže som to nebrala príliš tragicky. Žabky to prežili a moje nohy našťastie tiež ☺

Ďalšia príhoda je tiež smiešna, aj keď sa mi chcelo plakať. Teraz len krútim hlavou, ale vtedy mi naozaj do smiechu nebolo. Vybrala som sa na pár dní za kamarátkou do Anglicka. Letela som 1x sama, ale vedela som, ako to tam chodí, lebo som už letela. Cestou tam bolo s mojou príručnou batožinou všetko v poriadku. Mala som iba ten jeden kufor. Cestou späť to už ale taká báseň nebola. Samozrejme, že som si v UK nakúpila nejaké oblečenie, darčeky, ale nebolo to podľa mňa nič hrozné, pretože som letela s poloprázdnym kufrom. Pamätám si, že sme stáli v nejakej hale a pred dverami, kam sme mali ďalej pokračovať stál pánko s váhou. Každý si tam musel položiť príručnú, niektorí išli bokom a prebaľovali si kufre. Keď som videla, že hádžu veci do koša, už som sa trocha opotila. Keď som videla, že mám 8 kilov nadváhu, už pot tiekol cícerkom. Tak rýchlo som začala aj ja vyhadzovať, čo som naozaj nepotrebovala. Bolo toho minimum, krásne papierové tašky z Victoria Sectret, bonboniere som porozdávala spolucestujúcim, nejaké zbytočné obaly. Opäť som sa postavila do rady, ale trocha som sa predbehla, lebo ľudí už bolo menej a menej, ešte som mala taký plán, že ich pekne poprosím, aby mi niečo zobrali a v lietadle si to od nich zoberiem, ale bála som sa, či mi to ozaj vrátia. Snaha bola márna, ešte 5 kilov dole. To sa mi už aj oči orosili, ja radšej zostanem v UK, ako by som mala niečo vyhodiť z mojich vecí. Chcela som si priplatiť za batožinu, len pánko nejavil žiadny záujem. Tak opäť otvoriť kufor a niečo vyhodiť, ale čo? No nič, ide sa vrstviť. Hanba, nehanba, vyzliekla som si bundu, na tričko dala ešte jedno tričko, sveter, sako (!), bundu(!!), vestu (!!!), do vačkov som poschovávala novú bižutku, za chrbát za rifle dala knihu a diár, čo som si tam kúpila(!!!), tuším som si ešte jeden sveter okolo bokov uviazala. Všetko drobné som poschovávala do vačkov. Bol to des a niektorí sa mi aj smiali, ale mala som ich v paži, musela som prejsť. S mini dušou som položila kufor na váhu, mala som ešte pol kila nadváhu, ale už ma pustil, mávol rukou, mne nebolo treba viac. Utekala som tou chodbou, aby si to náhodou nerozmyslel a že už ma nič horšie nečaká som sa tešila do lietadla (ani miestenku som nemala, tak som bola zvedavá, aké hrozné miesto sa mi ujde). Tam však bola ďalšia hala, rad ľudí a na konci sa snažili do klietky vložiť kufor, či vyhovuje aj veľkostne ako príručná. Pri pohľade na tú miniklietku a môj kufor, som už vytiahla kapesník a utrela si slzy z očí. Toto snáď nikdy neskončí?! Každým krokom som sa modlila, aby mi spoza chrbta nevypadli knihy, lebo som už bola aj celkom dosť  spotená. Samozrejme, že kufor zostal stáť hore nad klietkou. Tak som ho tam zatlačila (!), plastový tvrdý kufor (!). Našťastie tam vošiel. Vytiahnúť ho von z klietky mi pomáhali aj zamestnanci letiska 😀 . S buchotom sa nám to podarilo a ja už som konečne mohla nastúpiť do lietadla. Takto navrstvená a nabalená som sedela v lietadle celý 3 hodinový let, ale nebolo mi teplo!!! Bolo mi naozaj príjemne, možno aj z toho, že tie stresy poľavili ☺

 

Takže toto boli moje zážitky z cestovania. Ako vidíte, dovolenka sa dá prežiť, aj keď si niečo zabudnete, aj keď máte toho navyše ☺

Pridaj komentár